O škole
história školy
Obdobie rokov 1938-1957
Súčasťou odovzdávania vedomostí našim žiakom je aj ich oboznamovanie sa s históriou Slovenska a svojho mesta - Svätého Jura. Mesto je na historické pamiatky vskutku bohaté. Prvá písomná zmienka o Svätom Jure je z roku 1209.
Prvý písomný odkaz na školu vo Svätom Jure pochádza z roku 1650, keď vznikla trojtriedna evanjelická škola. Po odovzdaní evanjelického kostola katolíckej cirkvi v roku 1685 obnovili piaristi v jeho priestoroch latinskú školu. V roku 1724 založili v meste svoju školu Židia.
Rakúska vláda zriadila v roku 1857 dvojtriednu reálnu školu s českým a nemeckým vyučovacím jazykom. Maďarizačný útlak vrcholil na prelome dvoch storočí, keď aj náboženstvo, dovtedy jediný predmet vyučovaný v slovenčine, sa začal učiť po maďarsky.
Po vzniku ČSR v roku 1918 bola v meste štátna ľudová škola , ktorá bola umiestnená najprv v hornej kasárni. Po vyhoreni budovy školu premiestnili do poschodového domu na Kautzovej ulici. Triedy boli umiestnené na poschodí z ulice, v prízemí bola kasáreň a v zadnej časti maštale pre kone a sklady. Budova nevyhovovala, triedy boli tmavé a zapáchali hnilobou. Počas prvých desiatich povojnových rokov pôsobili na štátnej ľudovej škole štyria riaditelia: Karol Kardoš, Ján Natšin, Ján Klačko, Ján Profeld.
Dôležitá zmena nastala v roku 1931, keď 30. septembra zriadili vo Svätom Jure štátnu meštiansku školu. Riaditeľom školy, pod ktorú zaradili aj dovtedajšiu štátnu ľudovú školu, sa stal Eugen Klačko. Umiestnenie školy bolo len provizórne. Dve triedy sa spolu s riaditeľňou a kabinetom nachádzali v bývalom piaristickom kláštore. Z neho sa zapožičali škole aj učebné pomôcky.
| |
Vzhľadom na nevyhovujúce podmienky sa 28.12.1931 mestská rada zaviazala vybudovať novú budovu pre obe školy. Mesto odkúpilo za 400 000 Kčs budovu starej Drechslerovej továrne, v ktorej sa po vojne zastavila výroba. Na prestavbu sa rozpočtovali 3 milióny Kčs. Odovzdanie školy sa predpokladalo 1.9.1938. Za prítomnosti školského inšpektora Jozku, vládneho komisára Lowensteina, vedúceho notára Karola Fikára, predsedu školskej rady Augustína Bachratého a riaditeľa školy Eugena Klačku dňa 26.8.1938 rozdelili v budove miestnosti pre obidve školy. Vyučovanie v novej škole sa z dôvodu mobilizácie začalo 1. novembra 1938. |
Medzi najvýznamnejšie osobnosti medzivojnových dejín školy môžeme zaradiť práve riaditeľa Eugena Klačka, ktorý zastával aj funkciu starostu mesta. Bol synom bývalého riaditeľa Jána Klačku a v školstve pôsobil celý život. Z množstva ďalších učiteľov sú známi najmä Arpád Felcán, Gejza Bachratý, Ján Majlink, František Machráň, Peter Jilemnický, Ján Hložka, Anton Kudja-Riavin, Teodor Kunst.
Školský rok 1938/39 bol prvým v novej škole, ale aj posledným rokom pred vypuknutím druhej svetovej vojny. V závere školského roku 1938/1939 informoval riaditeľ Klačko na porade učiteľov, že od školského roku 1939/40 sa znovu rozdelí škola na dve samostatné, ľudovú a meštiansku školu. Riaditeľ Klačko bol 3.11.1939 preložený do Nových Zámkov. Riaditeľom meštianskej školy sa stal Dezider Uhrín, riaditeľom ľudovej školy bol menovaný Edmund Strelka. Nariadením Ministerstva školstva a národnej osvety zo 17.4.1939 bola z nemeckej pobočky zriadená ľudová škola s vyučovacím jazykom nemeckým, ktorej správcom sa stal Emerich Bartholy.
| Na ľudovej škole sa počas vojnových rokov vymenilo niekoľko učiteľov. Podobná situácia bola aj v obsadení riaditeľmi. Po Deziderovi Uhrínovi sa stal riaditeľom školy Móric Krajčí. V školskom roku 1941/42 sa na škole vymenili traja riaditelia. Po odchode Dezidera Mórica 20.1.1942 zastupoval riaditeľa odborný učiteľ Jozef Lovasík. Od 10.3.1942 až do konca vojny bol riaditeľom Gejza Bachratý. |
|
O vojnových rokoch na ľudovej škole máme informácie zo školskej kroniky. V prvom vojnovom roku sa počas tuhej zimy, keď nebolo dreva, tri týždne neučilo. Vyučovanie často prerušovali letecké nálety. V školskom roku 1944 od 10. októbra budovu zabrali oddiely Hitler Jugend. Vyučovalo sa len v jednej učebni.
Napriek sťaženým podmienkam škola plnila svoje poslanie. Zápisy z pedagogických porád hovoria o rozbore hospitácií, o spoločných akciách a kultúrnych podujatiach. Z tohto obdobia je zaznamenaný literárny večierok v telocvični za účasti slovenských spisovateľov, ako boli Ján Smrek, Ján Poničan, Ján Kostra, Ľudo Ondrejov, Emil Boleslav Lukáč, Ľudo Zúbek, Mária Jančová a František Hečko. Bol jednou z významných udalostí v dejinách školy.
Počas povojnových rokov bola v zmysle zákona dovtedajšia ľudová škola pretvorená na rímsko - katolícku ľudovú školu. Z nemeckej ľudovej školy vznikla obecná škola. Reakcie na tieto zmeny ilustruje riaditeľ E. Strelka v školskej kronike nasledovne: “Týmto zákonitým nariadením nastáva úplná zmena v slovenskom škostve, ktorá nebola prijatá ani učiteľstvom a ani širokou verejnosťou s veľkým porozumením”.
Z vojnových rokov sa nezachovali žiadne záznamy o meštianskej škole. Úradný archív sa po vojne našiel na smetisku školskej záhrady prakticky zničený.
V roku 1945 slúžila budova školy až do augusta ako kasárne. Po odchode vojakov bolo potrebné školu vydezinfikovať, vymaľovať a pozasklievať okná. Škody boli vyčíslené na 116 000 Kčs v starej mene.
|
Z učiteľov, pôsobiacich na meštianskej škole, boli všetci vymenení. Prvým riaditeľom sa stal Pavol Polóny. Na ľudovej škole bol vymenený len riaditeľ školy E. Strelka. Bol preložený do Petržalky. Ostatní zostali na svojich miestach. Novým riaditeľom sa stal Michal Hlubocký.
|
Výnosom Povereníctva škostva z 12.7.1945 bola škola poštátnená. V týchto rokoch bola situácia veľmi zložitá. Neboli učebné pomôcky, učebnice, učebné osnovy. V triedach bolo aj 50 žiakov. Zlá dochádzka do školy vyplývala z častých chorôb. Žiakom bolo potrebné prideľovať obuv, šatstvo, mlieko a pečivo. Viacerí učitelia pracovali ako metodici pri okresnom pedagogickom zbore. Počas neprítomnosti riaditeľa školy M. Hlubockého ho zastupovali Jozef Koperdán a neskôr Ernest Guldán.
V roku 1952 sa obidve školy, ľudová a meštianska, spojili do deväťročnej školy. Prvým riaditeľom novovytvorenej deväťročnej školy sa stal M. Hlubocký. Po reorganizácii školy na osemročnú (od školského roku 1953/54), sa stal riaditeľom Ján Kedro so zástupkyňou Ľudmilou Kuběnskou. V tomto období sa zriadila školská družina. Ján Kedro založil na škole spevácky zbor, ktorý mal vysokú úroveň.
Ďalším riaditeľom sa na dva roky (od 1.9.1955 do 30.6.1957) stal Jozef Cisár, ktorý okrem iného podporoval polytechnickú výchovu. Učitelia a žiaci školy nadviazali kontakty so školou v Jirkove.
Z materiálov p. učiteľa Jozefa Janeka
